Workoholici vedia podávať nadmerné výkony. Hoci v kolektíve nemusia byť až takí obľúbení, zamestnávatelia majú výkonných a pracovitých ľudí radi. Ibaže workoholizmus je forma závislosti. Ak je váš nadmerne pracujúci zamestnanec pre vás ako zamestnávateľa naozaj cenný, potrebuje vašu pomoc!
Práca nadovšetko. Vždy na prvom mieste. Tak by sa dalo veľmi stručne charakterizovať „postihnutie“ nazvané workoholizmus. Tak ako každá iná závislosť skresľuje vnímanie reality. Workoholik si vždy nájde nepriestrelný argument, prečo musí pracovať viac, dlhšie, aj počas víkendu alebo dovolenky, prečo práca opakovane dostáva prednosť pred rodinou, záľubami, láskou. A práve v tom je nebezpečenstvo workoholizmu.
„Riziko narušenia pracovných, ale aj osobných vzťahov, je u workoholika veľmi vysoké. Nerovnováha medzi pracovným a osobným životom však spôsobuje problémy aj v práci. Čoraz viac zamestnávateľov si našťastie uvedomuje, že spokojný a produktívny zamestnanec je ten najlepší zamestnanec. Workoholik však nepracuje efektívne, často prokrastinuje, a to, čo potrebuje najviac, ale nikdy toho nebude mať dosť, je pochvala,“ vysvetľuje Lívia Bachratá, riaditeľka pre Public Affairs v spoločnosti Edenred.
Kde sa rodia workolohlici
Workoholizmus v skutočnosti nie je synonymom dobrej práce. Efektívny alebo produktívny zamestnanec vie, koľko času reálne má na svoje pracovné úlohy a povinnosti a v tomto čase ich aj plní. Všetko si organizuje tak, aby to v pracovnom čase stihol. Kým workoholik pracuje „od nevidím do nevidím“, aby zvládol novú úlohu alebo výzvu, človek, ktorý má dobre nastavené svoje hranice, by tú istú úlohu alebo výzvu zvládol za kratší čas.
Korene workoholizmu sú rôzne, ale vždy súvisia s neschopnosťou človeka vidieť sa reálne. Workoholik má narušenú sebahodnotu a nedokáže si dobre nastaviť hranice. Vysokým pracovným nasadením presviedča svoje okolie, ale hlavne sám seba o tom, že je cenný, hodnotný, významný.
„Potrebuje nové výzvy, pochvaly a nikdy nie je so sebou spokojný. Ak workoholik nedostane adekvátnu pomoc, z tohto začarovaného kruhu nedokáže sám vystúpiť. Zastaví ho však buď depresia, alebo vyhorenie, fyzický či psychický kolaps,“ varuje L. Bachratá.
Pomoc pre workoholika
Ako pomôcť workoholikovi? Zradnosť tejto závislosti je aj v tom, že workoholik svoj problém zvyčajne nevníma. Preto si s ním ani sám neporadí. Ak je práca jeho prvoradým záujmom, neraz je pre neho nadriadený významnejším človekom v živote ako partner, partnerka, či rodičia. A preto je to práve nadriadený, kto môže na problém zamestnanca poukázať. A navrhnúť niekoľko foriem pomoci.
„Určite pomáha, ak sa zamestnávateľ zameria viac sledovanie produktivity zamestnancov, než na počet odpracovaných hodín. Mentálny koučovia, psychológovia alebo iní odborníci, ktorí vedia pomáhať v oblasti duševného zdravia a rovnováhy medzi pracovným a osobným životom, pomôžu každej firme rásť vďaka tomu, že zlepšujú pocit zo života a produktivitu jej zamestnancov. Takýto benefit sa stáva čoraz populárnejší,“ pokračuje naša odborníčka.
Nápomocná je aj osveta a šírenie povedomia o probléme workoholizmu, workshopy na lepšie zvládanie stresu či programy osobnostného rozvoja.
„Mimoriadne dôležitá je aj komunikácia. Nadriadený sa napríklad môže citlivo zaujímať o to, prečo pracovník robil dlho do noci alebo prečo pracoval cez víkend. Možno prídu spoločne na to, že má viac povinností, než je kapacita jedného človeka. Alebo naopak spoločne odhalia, že zamestnanca baví byť viac v práci než mimo nej, pretože sa cíti osamelo, nemá priateľov či koníčky. Ak je odhalená príčina problému, potom je už len krok k nájdeniu riešenia,“ je presvedčená L. Bachratá.
Výhodné pre obe strany
V súčasnom svete je pracovné prostredie zamerané na vysoký výkon. To je doslova živná pôda pre workoholizmus. Ale po prudkom raste firmy plnej workoholikov je vysoké riziko toho, že bude nasledovať jej pád. Pretože workoholik sa dostane na hranicu vyhorenia. Jeho fyzické a mentálne sily sa budú obnovovať iba v minimálnej miere.
Jednou z možností je postupne obmeniť všetkých zamestnancov – vyčerpaných workoholikov vymeniť za nové nevyčerpané sily. Ale dobrí zamestnávatelia si strážia, ako sa ich ľudia, najmä tí na exponovaných miestach, majú po osobnej a psychickej stránke, pretože o nich nechcú prísť.
„Niektoré spoločnosti už zaviedli programy starostlivosti o zamestnancov, ktoré zahŕňajú rôzne formy benefitov a podpory ako duševného, tak aj fyzického zdravia. Osvedčili sa im, ich zamestnanci sú menej práceneschopní a zároveň sa cítia pre svojho zamestnávateľa cenní a hodnotní, čo je jeden z dôležitých faktorov prevencie syndrómu vyhorenia a jedna z kľúčových potrieb workoholikov,“ uzavrela L. Bachratá.
V Edenred máme bohaté skúsenosti s nastavovaním mixu takých zamestnaneckých benefitov, aby boli prínosom pre obe strany – zamestnávateľa aj jeho zamestnancov. Určite dokážeme poradiť aj zamestnávateľom, ktorí chcú riešiť duševné zdravie svojich zamestnancov či ich neefektívnu závislosť od práce.
