Ako vám bolo dobre, kým ste mali dovolenku! Netrápili vás pracovné povinnosti, problémy s kolegami, termíny ani deadliny. Zažili ste obdobie, kde nad starosťami a povinnosťami prevažoval relax, pocit pohody a radosti. A teraz prichádza návrat do (tvrdej) reality!
Podovolenková depresia alebo aj podovolenkové blues nie je výmysel, ale zároveň to nie je skutočná klinická depresia. Ide o stav, kedy sa človek obáva návratu do práce, vôbec sa do nej neteší a keby naozaj nemusel, ešte minimálne niekoľko dní až týždňov by do nej nešiel.
„Väčšina zamestnancov, študentov, ale aj majiteľov firiem tento stav pozná. Nie je dôvod zatvárať si pred tým oči. Reálne existuje, a preto naň treba hľadať funkčné riešenia,“ povedala Lívia Bachratá, riaditeľka pre Public Affairs v spoločnosti Edenred.
Doprajte si čas
Dobrou správou je, že podovolenková depresia je dočasný stav a po niekoľkých dňoch, maximálne po pár týždňoch, odznie. Kým však človek pociťuje jej príznaky, ako sú strach z pracovného prostredia, nechuť ísť do práce alebo vykonávať nejaké činnosti, výraznú neochotu stretnúť sa, komunikovať alebo spolupracovať s nejakým kolegom – netreba na seba príliš tlačiť. Naopak, do bežného pracovného režimu a pracovnej rutiny sa treba vracať krok za krokom.
„V prvom rade pomáha dostatočne dlhá dovolenka, v trvaní minimálne dvoch týždňov. To si mnoho zamestnancov ani zamestnávateľov dovoliť nemôže. V tom prípade je riešením kratší pobyt na dovolenke s jednodňovým až dvojdňovým pobytom doma pred tým, ako sa znova vrátime do práce,“ odporúča L. Bachratá.
Pomalší prechod odporúčajú aj psychológovia a psychiatri. Na zmenu životného rytmu, hoci do známeho stavu, si treba dopriať viac času. Najhoršie je vrátiť sa z dovolenky v noci a na druhý deň ráno už „zarezávať“ v práci.
Krok za krokom
Hromadu úloh, mailov a problémov, ktoré sa v práci nakopili počas vašej neprítomnosti, netreba vyriešiť hneď a zaraz. Určite nie všetko a nie v prvý deň.
Naopak, odborníci odporúčajú púšťať sa do práce pozvoľna. Najskôr vyriešiť menej dôležité, a tým pádom menej závažné veci a výzvy či naozaj tvrdé oriešky si nechať aj o dva – tri dni neskôr.
Mimoriadne nápomocné je vrátiť sa k dobrému spánkovému režimu. Počas dovolenky sme možno nespali toľko, koľko potrebujeme, spánok nebol pravidelný alebo je narušený kvôli časovému posunu. Treba si dopriať čas a začať chodiť pravidelne spávať a vstávať v rovnakom čase.
„Ponocovanie kvôli pracovným povinnostiam, ktoré sa nakopili počas neprítomnosti zamestnanca, nie je dobrým riešením, pretože zvyšuje pocit frustrácie, prináša väčšiu únavu, a to so sebou nesie aj menšiu výkonnosť a väčšiu chybovosť. Odporúčam dopriať si dostatočne dlhý spánok na regeneráciu fyzických aj duševných síl,“ pokračuje naša riaditeľka pre Public Affairs.
Robte, čo máte radi
Na škodu určite nie je naplánovať si (minimálne po návrate z dovolenky) na každý deň niečo, čo robí človeka spokojným a pomáha jeho duševného a fyzickému zdraviu. Či to bude masáž, cvičenie, stretnutie s priateľmi, meditácia, hodina jogy, hra na hudobný nástroj, pozeranie filmu, bicykel alebo lukostreľba, je úplne jedno.
„Ideálne je mať aktivity, ktoré nám prinášajú potešenie a uvoľnenie naplánované ako bežnú vec počas celého pracovného roka, nielen po dovolenke. Pomáha to udržiavať lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom,“ je presvedčená L. Bachratá.
Využiť sa na to dajú aj rôzne formy benefitov od zamestnávateľa. Pokiaľ ich nemáte, nikdy nie je neskoro navrhnúť v práci riešenia, ktoré prinesú osoh obom stranám.
„Opakovane sa nám potvrdzuje, že vhodné nastavenie finančných a nefinančných zamestnaneckých benefitov, zvyšuje výkonnosť zamestnancov, znižuje počet dní choroby a aj mieru fluktuácie, zamestnávateľovi to zároveň šetrí náklady na odmeny, ale aj na hľadanie a zaúčanie nových zamestnancov,“ uzatvára L. Bachratá.
